Voda kĺže po asfalte, po betóne, po listí prehnitom.
Po špinavých uliciach mesta a skle už dlho rozbitom.
Dážď čo leje berie za obeť sľuby kriedovým nápisom, i listy s adresátom čo už neprídu na miesto.
Stále nie som, stále nie som,
Stále nie som prínosom
Studená hmla všade vôkol, zrak už dávno nevedie ma.
Úsmev sfúkol dáky vietor a láme stromy pod kolená.
"Prosím, prosím vyveďte ma, z toho sychravého poľa!"
kričím tak už po stí raz, slzy v hmlu sa vyparili a naspäť
už len echo volá.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára