"Zverejníš svoje tajomstvo?"

Pred pár mesiacmi, keď som bol v zahraničí na študijnom pobyte, dostal som sa do istej zapadnutej mestskej knižnice. Myšlienka stráviť tam nejaký ten čas mi prišla ako veľmi vhodná a tak som aj urobil. Kramoval som cez rôzne tituly neroztriedených kníh, cez knihy o chudnutí až po kórejčinu pre samoukov. Po dlhých minútach nezaujímavých objavov som predsa objavil niečo, čo upútalo moju pozornosť. Vytiahol som hrubú tmavú knihu, na ktorej boli rôzne obrázky akoby kolážou nalepené na obale.
Prezrel som si knihu, na prvý pohľad obyčajná učebnica z divným, zaprášeným obalom.
Položil som ju na osamelý stôl v kúte, kde som si ku knihe prisadol a začal zisťovať o čo ide.
Kniha mala názov "the lifetime of secrets" (život tajomstviev) a presne o tom aj bola. V knihe sa nachádzali stovky anonymných tajomstiev od stoviek anglicky hovoriacich neznámych odosielateľov. Nešlo o tajomstvá, ktorá sú v našich životoch denno-denne zobrazované ako vlastne verejné (typu "dnes som si neumyl zuby"). Išlo o tajomstvá, ktoré nepoviete len tak hocikomu. Ide o veci, ktoré nás mnohých možno desia a čo je na tom zaujímavé, veľa krát si myslíme, že sme s týmto naším tajomstvom sami. Ja som si osobne pri listovaní knihy toho dňa asi dvadsať krát v duchu uvedomil niečo ako "do kelu! tak nie som sám!"
Myslím si, že takýto anonymný spôsob prejavenia sa, môže veľmi pomôcť. Možno nepomôžete sebe samému ale niekomu, kto si myslí, že je tam sám zo svojím problémom, ktorý možno máte aj vy. V mojom prípade mi to miestami dosť pomohlo.
Tajomstvá síce nie sú tajomstvá, ak ich niekomu prezradíme ale nie je pocit, že moje tajomstvo pozná ešte niekto iný (možno aj neznámy človek) krajší, ako ten, že si našu tajnôstku berieme až do hrobu? A čo by sme už len boli bez tajomstiev, túžob a najtajnejších snov?


Niektoré tajomstvá ktoré si pamätám zneli asi takto:


"...Každé ráno sa bojím nechať visieť moje nohy na boku postele, lebo mám strach z príšery, ktorá žije pod ňou. Mám 47 rokov...."


"..Moja manželka nevie, že keď sme spolu v kostole, tajne používam svoj telefón a dohadujem si rande z cudzími ženami..."


"Môj milenec je členom extrémistickej pravicovo-kresťanskej strany v jeho stredných rokoch, ktorá otvorene bojuje proti imigrantom a homosexuálom. Ja ale som chlap" 


"(toto tajomstvo bolo napísané na pohľadnici s obchodným supermarketom TESCO)... vždy keď vidím starých ľudí pracovať tu za kasou, bojím sa o svoju budúcnosť..."


"Je mi zle z mojej generácie..."


Ak by ste náhodou zatúžili po nejakých ďalších tajomstvách, našiel som aj stránku organizácie, ktorá tú knihu navrhla a na tento projekt sa s miliónom utajených odosielateľov tajomstiev vydala.

http://www.postsecret.com/ alebo twitter http://twitter.com/postsecret (stránka i tajomstvá sú v angličtine)



Tak čo? ste stále jediní? Netúžite aj vy niekde
verejne nechať, svoju tajnosť?

"Vždy keď vidím ľudí baviť sa a smiať sa, žiarlim. Kiež by som sa aj ja tak mohol opäť cítiť.."

Alea iacta est, alebo začiatok na začiatok

Ako začať? Čo má človek napísať na začiatok aby zaujal? Kto som? Čo som? Otázky a otázky. A či znám na ne odpovede?

Kto som? 
Som cynik, viac cynik ako ostatné vlastnosti ktoré sú vo mne. Okrem toho sa však snažím byť aj Idealista, Fajnšmeker, Umelec, miestami dobrý človek ale hlavne byť sebou
Pohľad na svet striedam, často býva zlý a negatívny miestami s odporom k všetkému, čo vidím.
Zato všetko si ale zasa viem vychutnať krásu, keď mám svoj deň. Snažím sa vidieť svet inak, keď sa mi to nedarí, aspoň si ten štatút vydupem.

Čo mám rád? 
Všetko sa napísať nedá. Ale dá sa čo-to spomenúť.
Predovšetkým mám rád rovnováhu, v prírode ale aj v každodennom živote. Bez rovnováhy svet nedokáže existovať (viz. dnešné situácie vo svete). S tohoto vyplýva, že mám rád prírodu, všetko naturálne a verím, že príroda a jej sila je viac, než ostatné "neprírodné" neviditeľné javy.
Mám rád umenie, neskôr sa budem snažiť vysvetliť prečo. Cestovanie a spoznávanie nových ale i starých ľudí !
Ešte k tomu zopár maličkostí - (veci čo mám rád)
Mlieko s medom, Med samotný, Čaj (najmä žihľavový), Chladno, Vôňu škorice, záhradkárčenie, Príjemné chvíle s peknou hudbou ktoré by som najradšej zastavil, Oranžovo-ružové východy a západy slnka, Výhľady z vysokých miest buď na les alebo na mesto, komorné predstavenia, farby, nostalgiu, spomínanie na veľmi staré doby, keď celý deň chodím s kamienkom v topánke a potom sa večer vyzujem a uľaví sa mi, cesty vlakom, zvuk saxofónu a mnoho, mnoho iného!


Čo naopak nemám rád -
Vlas za tričkom, stereotyp, kôpor, keď neviem v dome nájsť svoju mačku, keď neviem nájsť hocičo, keď mám pocit, že som piate koleso u voza, hlupákov z veľkými autami, keď ľudia súdia a nepoznajú, keď sa mi rukáv trička zošuchne k ramenu ako si navliekam sveter, falošnú vianočnú atmosféru, samotu (aj keď najviac formuje môj život a je moja súčasť) a tak isto mnoho iného.

Prečo som tu? 
Hľadal som miesto, kde sa môžem častejšie a stručnejšie vyjadrovať k veciam ktoré ma zaujímajú, bez písania veľkých článkov (ako som robil na http://cinamonikos.blog.sk/) ale kratšími "výstrelmi" mojej fantázie z odtieňom mojej nálady a názorov samozrejme.

Dúfam, že budete mať šancu SPOZNAŤ ma a tak isto i ja vás.

Na obrázku : stena s nápisom "It´s cool being the only one, but it´s lonely" (Je štýlové byť sám ale je to osamelé) od neznámeho "umelca" s piesne "SURPRISE" od Gnarlsa Barkleyho.