Nuž ako som už spomenul. V Texase došlo v posledných dňoch ku rozsiahlym požiarom. Vraví sa, že požiare zdevastovali viac než 400 000 hektárov pôdy čo je veru dosť veľká oblasť. Evidujú sa už aj prvé obete medzi ktoré patria aj malé deti a okrem iného gigantické škody.
Pôvodne som nevedel, čo mám k tejto udalosti napísať, no cítil som po čase nutkanie opísať stav okolitej krajiny a hlavne toho, ako tu ľudia žijú s vedomým, že pár kilometrov od ich "sveta" horí niekomu inému ten jeho a všetko mení v prach a popol.
Osobne sa mi pošťastilo a požiar sa mojej štvrti vyhol ale predsa ma trvajúce požiare nepriamo zasiahli. Napríklad v škole bolo včera cítiť celý deň dym a v diaľke za kopcami bola na obloha čierňava akoby prichádzala storočná búrka (kiežby, bol to naopak dym z obrovských požiarov.)
Jedinečné je sledovať to, ako sa zrazu s jedným problém vysporiadáva celý národ. Z okolitých štátov prichádzajú hasiči a miestny dobrovoľníci robia všetko pre to, aby aspoň spomalili postup obrovských požiarov. Istí neznámi pomocníci zobrali veci do vlastných rúk a začali svojimi autami rozvážať vodu pre požiarnikov a dobrovoľníkov. Fascinujúce.
Američania často točia o tom ako v časoch núdze a ťažkostí treba ostať suverénni a spolupracovať, držať spolu ako "jeden národ, jedna rodina". Znie to trochu otrepane lebo sme na to zvyknutí z filmov ale v niečom to naozaj je obrovská pravda.
My (našťastie) nevieme moc o prírodných katastrofách a pohromách ktoré vídame len vo filmoch. Naše Slovensko to polohou doslova vyhralo. Avšak predsa mi viazne v hlave jedna zvláštna rovnica, ktorá možno znie kruto, no v zásade môže posunúť veci ďalej.
Mám pocit, že odkedy vypukli požiare tu v Texase, ľudia si zrazu začali niektoré "samozrejmosti" vážiť. Zrazu sa všetci sprchujú kratšie. Zrazu nikto nepolieva trávu. Zrazu sa všetci modlia za takú "banalitu" akou je dážď.
Domnievam sa, že utrpenie, či už také čo sa nás priamo dotýka alebo nám len "hrozí" je často spúšťačom zaujímavého správania u ľudí. Často je to práve utrpenie, ktoré nás prinúti zobudiť sa a čeliť všetkému čo nám a naším blízkym hrozí.
Američania, ktorí nie sú vo všeobecnosti moc šetrní sa rozhodli zredukovať používanie vody. A tým netvrdím totálne vypnutie vody alebo jej nepoužívanie. Myslím tým zredukovanie úžitku na hranicu, ktorá je pre nás akurát postačujúca a nespôsobuje zbytočné míňanie.
Niekedy keď vidím ako žijú podaktorí ľudia, dokonca veľa krát aj ja sám, predstavujem si ako by sme sa museli správať, keby sme nemali inú možnosť ako sa "uskromniť". Nuž, niekedy by sa asi aj nám zišla nejaká katastrofa. Nie kvôli smrti a škodám ale kvôli tomu, aby boli ľudia aspoň na chvíľu nútení žiť šetrnejšie a s veľkou šancou, že budú musieť pomôcť nezmámim..
Prajem si aby požiare skončili čo najskôr. Aby už nedochádzalo ku zbytočným škodám, či už na životoch, na materiálnych veciach alebo na prírode. No tak isto dúfam, že či už boli požiare spôsobené človekom alebo len obrovskými teplotami, všetci si z toho zoberú malé ponaučenie. Ponaučenie, že všetci dokážeme žiť nápomocnejšie a šetrnejšie (aj mimo zúfalej situácie), a že prírodu a jej neskutočnú silu a energiu nedokážeme skrotiť ani v dnešnej technologicky "najvyspelejšej" dobe.
Kiežby nás každá situácia v živote naučila vážiť si pre nás tak "samozrejmé" veci ako je dážď alebo pitná voda. Mňa to teda aspoň prinútilo zamyslieť sa.
Čo vy? nehrozí? :)
 |
| Oblasť Texasu a aktuálny výskyt požiarov. Moje mesto Austin je zhruba v strede pod tými plamienkami :) |
