Hanbím sa za tú dlhú dobu, ktorú som tu nebol. Hádam, že aj to je neodmysliteľná súčasť mojej zložitej povahy. Nedokážem veci robiť priebežne a plnohodnotne. Tak isto vyzerá potom aj môj blog. Časové diery ktoré nezapláta ani najlepšie napísaný článok alebo spoveď.
Ak mi však neostáva iná cesta a sám som nútený aby som písal priebežne a aspoň v pravidelnejších časových intervaloch, je to akoby som si vykopal jamu sám pre seba. Avšak beriem to ako vec pozitívnu. V článku vyššie uvediem dôvody prečo sa tejto novej rutiny budem musieť, aspoň z časti, držať.
